Fakty z bojov o oslobodenie Bardejova a čo sa udialo potom....
03.11.2011 23:16Priamy účastník bojov v zostave 3. čs. brigády, nositeľ viacerých vyznamenaní, povýšený „Za mimoriadne zásluhy o oslobodenie bývalého Československa od nemeckého fašizmu", plukovník v. v. MUDr. Ladislav Štilicha, vo svojich spomienkach hovorí: „Pred 60 rokmi začala záverečná fáza vojenských operácií spojencov protifašistickej koalície v druhej svetovej vojne proti hitlerovskému Nemecku. Január 1945 je významným v dejinách mesta Bardejova oslobodením od fašizmu vojakmi 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V dňoch od 12. - 15. januára 1945 začala mohutná zimná ofenzíva spojeneckých armád od Baltu po Karpaty na pomoc západným spojencom podľa požiadavky predsedu vlády Veľkej Británie Winstona Churchilla. Do ofenzívy sa zapojil aj 1. čs. armádny zbor od 3. do 20. januára 1945 v podriadeností sovietskej 1. gardovej armády. Po ťažkých, vyčerpávajúcich krvavých bojoch v priestore Dukelského priesmyku bol v obrannom postavení na rieke Ondava od obce Breznica po poľskú obec Cíechania. Doplňoval počty jednotiek a výzbroja a pripravoval sa na ďalšie oslobodzovacie boje. Sovietske zväzky 1. gardovej armády útočili priamo v smere na Prešov, 1. čs. brigáda dostala za úlohu oslobodiť Zborov a naša 3. čs. brigáda mala rozkaz oslobodili Bardejov. Útvary 1. brigády narazili v dňoch 16. a 17. januára na tuhý odpor nepriateľa. Napriek tomu oslobodili poľskú obec Ciechania, Vápeník a Vyšný Orlík. Po úspešnom rannom postupe 19. januára 1. brigáda obsadila Nižný a Vyšný Mirošov, Šarišské Čierne a Ciglu. Podvečer 1. a 2. prápor útokom obsadili Becherov a Chmeľovú. Umožnili tak 3. práporu oslobodiť v nočných hodinách Zborov.
Naša 3. čs. samostatná brigáda pod velením brig. gen. Karia Klapálka po prelomení nemeckej obrany na rieke Ondava prenasledovala nepriateľa v smere Nižná Olšava, Radoma, Okrúhle, Kučín, kde bola odpoludnia 18. januára 1945 zastavená mohutnou paľbou. V čele 3. brigády postupoval náš 4. úderný prápor pod velením mjr. Zdeňka Dedičíka za silných mrazov -15 až -2O C a v snehu miestami až po pás, pričom väčšina mostov bola zničená. Mimoriadne sa osvedčili vojaci roty por. Tirichtera a na ich pravom krídle samopalníci kpt. Sachera. 19. januára o 9.30 hod. vyrazili vojaci našej 3. brigády smerom na Bardejovskú Novú Ves. Prvý sled o 10.15 hod. obsadil obec Dubinné, ešte pred obedom Poliakovce, Hrabovec a Komárov. Pri postupe v priestore Bardejovskej Novej Vsi bol smrteľne zranený veliteľ 5. práporu npor. Michal Bilej a velenie prevzal kpt. Krejcárek. Vo večerných hodinách po úspešnom preniknutí samopalníkov kpt. Sachera a pešiakov kpt. Krejcárka bola oslobodená Bardejovská Nová Ves. Prvá rota 4. úderného práporu pod velením por. Tirichtera a na jeho pravom krídle rota samopalníkov npor. Ceithamla postupovali po západnom brehu rieky Topľa cez Jedlovec a Kopytovku. Prieskumníci čaty ppor. Ivana Lehára a veliteľa prieskumného družstva čat. Josefa Činčalu sa priblížili k mestu Bardejov, kde zistili slabú silu nepriateľa. To umožnilo veliteľovi brigády nariadil nočný útok na mesto Bardejov.
Vojaci našej 3. samostatnej brigády v nocí z 19. na 20. januára Vtrhli to Bardejova. Útok bol tak rýchly a prekvapujúci, že mnohí nemeckí vojaci nestačili utiecť, poschovávali sa na pôjdoch, v pivniciach a stodolách, odkiaľ ich asi 60 vytiahli naši vojaci. V skorých ranných hodinách 20. januára dorazili do Bardejova aj prvé jednotky sovietskej 1. gardovej armády. Náš 4. úderný prápor postupoval ďalej na Tar-nov, ale bol zastavený rozkazom pre nočný presun do Prešova. Naša 3. samostatná brigáda 1. čs. armádneho zboru sa v bojoch o mesto Bardejov vyznamenala tak, že bola menovaná v rozkaze vrchného veliteľa sovietskych vojsk. Na počesť 1. a 3. čs. samostatnej brigády 1. čs. armádneho zboru boli na rozkaz vrchného veliteľa Sovietskej armády vypálené čestné salvy. Som hrdý, že som bol príslušníkom 4. úderného práporu 3. čs. samostatnej brigády a v radoch tohoto bojového útvaru 1.čs. armádneho zboru sa mi ušla pocta byť priamym účastníkom oslobodenia nášho mesta Bardejov."
Tak spomína na oslobodenie Bardejova priamy účastník bojov plk. v. v. MUDr. Ladislav Štilicha. Je ale pochopiteľné, že väčšina občanov nášho mesta neoslavuje výročie oslobodenia. Naše národy sa nepoučili z chýb minulosti, nedbali na starú poučku „história je školou života". Po 1. svetovej vojne neboli uplatnené práva menšín, nacizmus bol príčinou vzniku 2. svetovej vojny. Po víťazstve na konci 2. svetovej vojny v roku 1945 neboli z verejného života odstránení gardisti a kolaboranti, neboli potrestaní a skryli sa v komunistickej strane, ktorú významne posilnili.
Po víťazstve nad nemeckým fašizmom v roku 1945 vzniklo v Československu viacej politických strán, záujmových občianskych združení a spolkov. Boli obnovené organizácie ako Orol, Sokol, Skaut a ďalšie spoločenské zoskupenia. Rozvíjal sa slobodný život podľa predvojnového vzoru. Slobodný vývoj bol násilne prerušený boľševickým pučom v roku 1948. Občanov presviedčali, aby podpísali prihlášky do komunistickej strany. Kto odmietol vstúpiť do strany, predovšetkým inteligencia, živnostníci, hlboko kresťansky vychovaní občania, roľníci, bojovníci zo západných armád a ďalší demokraticky zmýšľajúci občania, boli po roku 1948 politicky diskriminovaní. Niektorí boli väznení, iní emigrovali na západ. Mnohí boli okradnutí o rodinné majetky a mohli pracovať iba v podradných, málo platených zamestnaniach. Vedúce miesta zastávali len tí, ktorí boli preverení komunistickou stranou, bez ohľadu na odbornosť, ktorí svojou neschopnosťou spôsobovali národnému hospodárstvu nevyčísliteľné škody. Na všetky rozhodnutia stačil telefonát „z výboru strany". Hovorilo sa tomu „vedúca úloha komunistickej strany". Boľševici spôsobili morálnu devastáciu tých občanov, ktorí sa zmierili s diktatúrou straníckych tajomníkov a Z existenčných dôvodov S nimi spolupracovali. Vládlo zastrašovanie a udavačstvo. Rozšírilo sa povedomie: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu". Viedlo to k postupnému úpadku národného hospodárstva. Vzrast životnej úrovne v „socialistických" krajinách sa brzdil, bol neporovnateľný so západnými štátmi. Koniec „socializmu" bol neodvratný, bol to kompletný ekonomický, politický a morálny krach.
Náš „vzor". Zväz sovietskych socialistických republík, ostal obrovským dlžníkom, čo spôsobilo existenčné ťažkosti mnohých našich fabrík. Rusko je ochotné splácať zdedené dlhy len čiastočne a zdĺhavo, aj to najmä dodávkami nepotrebných zbraní. Po roku 1989 sa bývali komunistickí funkcionári vytratili zo svojich postov ako smrad a rýchlo preobliekli svoje politické kabáty. Začali horlivo navštevovať kostoly a tíško sa zúčastňovali privatizácie. Mali svojich súkmeňovcov v bankách a dostali pôžičky, ktoré nikdy nesplatili. V súčasnej dobe sa pokradmo znovu vracajú. Kde ostal aj len jediný červený, priťahuje za sebou ďalších súdruhov. So svojimi protekčne vyštudovanými deťmi nadväzujú prerušené kontakty a obsadzujú väčšinu kľúčových postov. Demagogicky zneužívajú vysokú nezamestnanosť, vychvaľujú „výstavbu za socializmu", poukazujú na „pokles životnej úrovne". Tešia sa z každej ťažkosti, ktorú sami zavinili. Prispelo k tomu zrušenie lustračného zákona v Slovenskej republike. Na Slovensku bolo súdne rehabilitovaných, za boľševizmu nespravodlivo odsúdených 74 tisíc osôb. Ani jeden komunistický prokurátor a ani jeden sudca nebol za tieto politické procesy súdený. Mimosúdne diskriminácie, „kolektivizácie", PTP, tábory nútených prác, vyhadzovanie z bytov, dlhodobé kádrovnícke šikanovanie celých rodín, zákaz štúdia „buržoáznych a kulackých detí" a ďalšie protiprávnosti, všetko je účelovo zabudnuté. Vinníci neboli potrestaní a sedia na iných rozhodujúcich miestach. Mnohé noviny a časopisy, publikácie, niektoré relácie v televízii a v rozhlase sú červeno ladené a vedú nenápadne občanov k obnove boľševickej nadvlády, červenej diktatúry. Slovenský zväz protifašistických bojovníkov je v očiach našich občanov nositeľom a pôvodcom boľševickej diktatúry. Prispieva k tomu aj červene ladený odbojársky časopis „Bojovník" a spolupráca výlučne s ľavicovými politickými stranami. Občania nášho mesta by si mali konečne uvedomiť, že boj za slobodu našich národov v druhej svetovej vojne bol ukradnutý v prospech boľševizmu.
Mnohí skutoční bojovníci za slobodu boli v minulom komunistickom režime prenasledovaní, s celými rodinami diskriminovaní, väznení a mnohí boli popravení. Nespájajme preto boj za slobodu s boľševizmom. Pripomínajme mladým občanom všetky krutostí, ktoré v našej vlasti uplatňoval komunizmus, ktorý je rovnakým nepriateľom slobody a demokracie, ako nacizmus. Neexistuje „socializmus s ľudskou tvárou", zlo ostáva zlom, je len menším zlom alebo väčším zlom. Oslávme 60. výročie nášho víťazstva, víťazstva slobody našich národov!
———
Späť